Rozhľadňa Žalostiná

Rozhľadňa Žalostiná, Chvojnica Autor: Vlado Miček

Aj keď samotná rozhľadňa Žalostiná nepatrí medzi výšavy, keďže vyhliadková plošina je umiestnená len niečo viac ako štyri metre nad povrchom zeme a samotná rozhľadňa niečo viac ako šesť metrov, len málokto oľutuje jej návštevu. Obzvlášť ak sa „trafí“ do počasia.

Samotný vrch Žalostiná sa vypína do výšky 622 metrov nad morom a nachádza sa v západnej časti Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty na rozhraní katastrov obcí Chvojnica a Vrbovce. Vrchol kopca je len kilometer vzdialený od hraníc s Českou republikou a ponúka výborný výhľad na všetky svetové strany.

Žalostina má dva vrcholy

Samotná rozhľadňa stojí od roku 2009. Postavila ju obec Chvojnica a vylepšila už aj tak nádherný výhľad po okolí. Rozhľadňa na Žalostinej bola prvou v myjavskom regióne. Na zastrešenú vyhliadkovú plošinu vedie schodisko s 20 schodmi. Z veže je skvelý rozhľad na všetky svetové strany. Na východe vidno Veľkú Javorinu, vpravo od nej rozhľadňu na Poľane, Ostrý vrch s veternou elektrárňou, obec Vrbovce a v diaľke vpravo od nej zrúcaniny Čachtického hradu. Na juhovýchode Považský Inovec, na juhu Senicu a na západe Břeclav a Pavlovské vrchy.

Zaujímavosťou je, že kopec má dva vrcholy. Okrem prvého, na ktorom je postavená rozhľadňa, je o niekoľko desiatok metrov aj druhý, ktorý je o štyri metre nižší. Kým z prvého je vidieť iba vežu zrúcaniny hradu Branč, z nižšieho je vidieť celá zrúcanina.

Názov Žalostiná vznikol podľa starej povesti, či?

Mnohí domáci obyvatelia spomínajú povesť, podľa ktorej údajne dostal vrch názov.

Podľa nej bývala pod kopcom matka s dcérou. Matka jedného dňa pred obedom poslala svoju jedinú dcéru k studni pre vodu. Tá sa však stretla so svojím milým a dlho sa nevracala domov. Matka v zlosti vyriekla kliatbu: “Bodaj si tam skamenela, kde stojíš.” V tom okamihu sa kliatba vyplnila a jej jediná dcéra sa premenila na kameň. Mať sa po čase vybrala svoju dcéru hľadať, ale našla len kamennú sochu. Odvtedy chodí po kopci a narieka: “Oj, ja žalostná, prežalostná mati.” Matkin nárek sa dodnes nesie kopcom, ktorý dostal pomenovanie podľa jej žiaľu – Žalostiná.

Naopak ďalší domorodci sú presvedčení, že názov vznikol od faktu, že na otvorenom priestore takmer neustále fúka silný vietor a žalostne “kvíli”. A že to je fakt a treba si pri výstupe na tento vrch dať pozor na počasie potvrdzuje aj naša skúsenosť. Nájsť deň, kedy je na Žalostinej bezvetrie je naozaj vzácnosť. Ba čo viac počasie sa dokáže zmeniť doslova z minúty na minútu a z krásneho výhľadu sa najmä v zimnom období môže s nadsázkou stať boj o život.

Žalostiná sa stáva cieľom turistov a cykloturistov

Kopec je obľúbeným miestom nielen peších turistov, ale čoraz častejšie sa stáva aj cieľom pre cykloturistov. Tí využívajú rozširujúcu sa sieť cyklochodníkov na cezhraničné výlety. Mnohí si to z vrchu namieria k ďalšej rozhľadni Drahy, ktorá je už na českej strane pri obci Javorník a pokračujú k 11 kilometrov vzdialenému veternému mlynu v Kuželove, kde je možnosť prezrieť si v jeho priestoroch zaujímavú expozíciu. Zo Žalostinej však nie je ďaleko ani na ďalšie turisticky atraktívne miesta akými sú mesto Skalica či Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.