Kostolík v Hájičku

Kostolík v Hájičku, Trstín Autor: Vlado Miček

Kostolík v Hájičku v Trstíne je najstaršou sakrálnou stavbou s titulom Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku. Pôvodne bol farským kostolom a po stavbe kostola v dedine v roku 1763 sa stal pútnickým mariánskym miestom.

Profesor Róbert Letz vo svojej knihe Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách k tomu píše: „Najstarším kostolom s titulom Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku je neskororománsky kostol v Trstíne Hájičku, postavený v roku 1245.“ Pôvodné patrocínium tohto kostolíka je mariánske, no jeho konkretizácia na Bolestnú alebo Sedembolestnú Pannu Máriu je mladšieho dáta. Púte k soške Piety v kostolíku sa viažu k druhej polovici 18. storočia.

Kostolík v Hájičku – prestavba

V 17. storočí došlo k prestavbe kostolíka, na čo poukazuje datovanie 1696 na chóre. Mohlo ísť prípadne aj o stavbu chóru. Veže, sakristia, predsieň a oporné piliere sú barokové. V súčasnosti steny kostolíka zdobia tri maľby na omietku rovnako z renovácie v roku 1945 od autora Ďatelinku s námetom z našich cirkevných dejín: sv. Andrej a Svorad, sv. Cyril a Metod, sv. košickí mučeníci. V lodi sa nachádzajú tri barokové okná.

Kostol bol rekonštruovaný v rokoch 1924, 1945 a 1975. V roku 2000 bola vykonaná veľká rekonštrukcia kostola – výmena strechy vrátane krovu, oprava fasády, veže a sakristie. Pri kostole sa nachádza drevená zvonica s dvomi zvonmi. Starší je z roku 1784 a vyrobil ho Matej Orfandel z Trnavy.

Socha Panny Márie

Iniciátor veľkej obnovy v roku 1945, farár Andrej Ďuriš, hovorí o roku 1923, kedy sa vracia zázračná socha Panny Márie: „V chráme sv. Mikuláša v Trnave v kaplnke sv. Michala (severná podvežová) sa nachádzala uschovaná v rokoch 1794 až 1923 socha Panny Márie, nazývaná „trstínska“. Bola tam prevezená z pútnickeho kostola v Hájičku na príkaz arcibiskupského vikára Jozefa Vilta potom, ako veriaci napriek zákazu húfne navštevovali zázračnú sochu. So súhlasom apoštolského administrátora dr. Pavla Jantauscha bola slávnostne vrátená na pôvodné miesto v Hájičku v júni 1923.

Krížová cesta

Umelecky hodnotná je Krížová cesta z roku 1923. Je vytvorená formou umeleckých reliéfov 14 zastavení o umučení Pána Ježiša, ktoré sú vytesané do pieskovcového hořického kameňa.

Do Hájička sa vchádza popod polkruhovú bránu, na ktorú bol v roku 2019 umiestnený nápis „Sedembolestná Panna Mária, patrónka nášho národa, oroduj za nás“. Vstupom ku krížovej ceste je po pravej strane súsošie Pána Ježiša s jeho matkou nazvané aj „Rozlúčka s Pannou Máriou“. Naľavo sa nachádza Ježiš ako úplný človek, prežíva svoju úzkosť a krvavý pot v getsemanskej záhrade. O kúsok ďalej mu anjel podáva kalich posilnenia. Ku koloritu pútnickeho iesta patrí studnička, pri ktorej bola postavená kaplnka so sochou Panny Márie.

Kostolík v Hájičku bol zástavkou pre desaťtisíce pútnikov

Chýr o zázračných uzdraveniach chorých pred sochou Bolestnej Panny Márie v roku 1793 v Trstíne spôsobili medzi veriacimi značný rozruch, ani jedno uzdravenie však nebolo oficiálne cirkvnou vrchnosťou uznané. Mnohí pútnici, ktorí putovali z Trnavy a okolia Šaštína, sa tu zastavovali a preto bol Hájiček na dlhé obdobie významnou zástavkou pre desaťtisíce pútnikov ročne.

Ružová slávnosť

Na podnet z Francúzska založil miestny kňaz Imrich Štvrtecký v roku 1837 tzv. „ružovú slávnosť“. Išlo o to, že panny za svoje cnosti dostali ružový veniec a odmenu – peniaze. Voľby mali svoje jasné pravidlá a táto každoročná slávnosť sa zachovala do prvej polovice 20. storočia.

Hlavná  púť sa koná 15. augusta na sviatok Nanebevzatia Panny Márie, vedľajšie púte sú na rozličné mariánske sviatky a slávnosti.

Kontaktná adresa: Rímskokatolícky farský úrad v Trstíne, telefón: 033/5589281, mail: farnost.trstin@abu.sk, www.trstin.fara.sk